Meče

Meč, patrí k najstarším zbraniam, jeho počiatky siahajú až do doby bronzovej. Naprieč históriou a kultúrami mal rôznu dĺžku a tvar čepele a takisto aj rukoväte, bol jednoduchý alebo zdobený. Meč bol osobnou zbraňou každého majiteľa, pre ktorého mal osobitý význam ako symbol moci, práva, rodový znak. Meč bol drahou záležitosťou, preto si ho nemohol dovoliť vlastniť každý. Čím bol majiteľ zámožnejší a mal vyššie postavenie, tým bola jeho zbraň prepracovanejšia a viac zdobená, celkovo dotvárala jeho postavenie ako aj urodzenosť.

V každej kultúre má meč určitý význam, bol symbolom vojny aj mieru, spĺňal obradnú funkciu pri korunovácii, pri pasovaní - povýšení do vyššieho stavu a často slúžil aj ako nástroj katov. Európske meče boli rovné, klasický rovný meč na sekanie a bodanie ako napríklad vikingský meč, dvojručný škótsky meč, rímsky meč Spatha, neskôr odľahčený s úzkou čepeľou meč Rapier a meč Kord určené na bodanie, meč so zahnutou čepeľou - šabľa, často používaný na rezanie a sekanie. Orientálne meče Perzie a Indie mali viac alebo menej zahnutú čepeľ, prispôsobenú na ich spôsob boja. Z ďalekého východu pochádzajú preslávené japonské meče katany s mierne zakrivenou čepeľou. 

Kvalita mečov spočívala v spracovaní ocele a samotnom majstrovi kováčovi, meč s damascénskou čepeľou patril k najkvalitnejším. Stávalo sa, že majstri tajili postupy pri výrobe ocele a vďaka tomu vznikli mnohé legendy.

S príchodom palných zbraní meč ustúpil a dnes slúži skôr ako ceremoniálna zbraň, doplnok obradnej uniformy, dekoračný meč do domácnosti či kancelárie, filmový meč, meč na historický šerm alebo meč na rôzne bojové umenia.